Čo robiť, keď študent na tanečnej hodine plače

Keď študent začne plakať, znížte okamžitý tlak, chráňte jeho súkromie a zisťujte len to, čo potrebujete vedieť o bolesti alebo nebezpečenstve. Ak je možné zranenie, zastavte fyzickú aktivitu. Potom ponúknite jednoduchú voľbu, napríklad posadiť sa na bok sály alebo prejsť do pokojnejšieho priestoru pod dohľadom.

Nepýtajte sa na celý príbeh, zatiaľ čo sa pozerá celá hodina. Taký rozhovor počká, kým bude študent v bezpečí a budete môcť hovoriť bez toho, aby ste naň vytvárali ďalší tlak.

V prvých minútach postupujte vždy rovnako

Berte slzy ako signál, nie ako diagnózu. Plač vám nepovie, či je študent zranený, vystrašený, frustrovaný, zahanbený, zahltený, alebo či rieši niečo mimo hodiny.

Použite tento postup:

1. Znížte tlak. Pozastavte zapojenie študenta a hovorte pokojne. Neoznamujte situáciu skupine.
2. Ponúknite bezpečný ďalší krok. Opýtajte sa: „Chcete sa posadiť, alebo prejsť niekam, kde je pokoj?“ Používajte len miesta, ktoré sú vhodné a prípustné podľa pravidiel dohľadu vo vašej škole.
3. Overte bolesť a nebezpečenstvo. Opýtajte sa: „Bolí vás niečo?“ a „Cítite sa teraz v bezpečí?“
4. Zabezpečte praktickú podporu. Rozhodnite, kto zostane so študentom, kto bude pokračovať vo výučbe a či potrebujete zdravotnícku pomoc alebo podporu v oblasti ochrany detí.
5. Vysvetlenie nechajte na neskôr. Ak informáciu nepotrebujete na okamžité rozhodnutie o bezpečnosti, nechajte študenta vysvetliť to neskôr, alebo to nevysvetľovať vôbec.

Nezačínajte otázkou „Prečo plačete?“ alebo „Čo sa stalo?“ pred celou skupinou. Aj keď to myslíte dobre, môže to zahanbenie prehĺbiť a odpoveď sťažiť.

Bolesť alebo možné zranenie riešte prednostne

Zastavte fyzickú aktivitu, ak študent hlási bolesť, rozruší sa po konkrétnom pohybe, nemôže pohodlne zaťažiť nohu alebo sa mohol zraniť.

Nepobádajte ho, aby dokončil väzbu, naťahoval sa napriek bolesti alebo sa vrátil do hodiny, aby ukázal, že je v poriadku. Riaďte sa postupmi svojej tanečnej školy pre prvú pomoc a mimoriadne udalosti. Pomáhajte len v rozsahu svojho výcviku a v prípade potreby vyhľadajte primeranú lekársku pomoc.

Pri vážnom zranení, bezprostrednom nebezpečenstve alebo naliehavom ohrození bezpečnosti použite núdzový postup školy. Kde je to na mieste, kontaktujte miestne záchranné zložky.

Vysvetlenie emócií počká. Vaše prvé rozhodnutie je, či je študent fyzicky v bezpečí a či je potrebné konať neodkladne.

Chráňte súkromie, ale nenechajte hodinu bez vedenia

Naďalej zodpovedáte za rozrušeného študenta aj za zvyšok hodiny. Presun do uzavretej miestnosti nemusí byť možný ani vhodný, zvlášť keď ide o neplnoletého.

Medzi vhodné možnosti môže patriť:

• stolička na boku sály
• recepcia pod dohľadom iného člena tímu
• pokojnejšie, ale stále viditeľné miesto neďaleko
• iný schválený priestor určený v postupoch vašej školy

Ak situáciu preberá iný člen tímu, povedzte mu len to, čo potrebuje vedieť. Zvyšok hodiny zvyčajne žiadne osobné vysvetlenie nepotrebuje. Stačí krátky pokyn: „Precvičte si, prosím, poslednú časť, idem sa na chvíľu niekomu venovať.“

Nerobte z iného študenta osobu zodpovednú za zvládnutie situácie. Kamarát môže zostať nablízku, ak o to rozrušený študent stojí, ale zodpovednosť zostáva na dospelých, ktorí hodinu vedú.

Pri dospelých a neplnoletých voľte iné hranice

Dospelý študent sa zvyčajne môže sám rozhodnúť, či chce osobnú vec preberať. Ponúknite možnosti bez nátlaku:

„Chcete to prebrať teraz, po hodine, alebo dnes vôbec?“

Ak nejde o naliehavé ohrozenie bezpečnosti, rešpektujte odmietnutie. Nezdieľajte osobné informácie so študentmi ani kolegami, ktorí ich nepotrebujú.

Pri neplnoletom sa riaďte pravidlami školy na ochranu detí a právnymi požiadavkami platnými tam, kde pôsobíte. Nesľubujte absolútnu mlčanlivosť. Môžete povedať:

„Môžeš mi povedať, čo sám chceš. Ak si budem myslieť, že je niekto v ohrození, možno to budem musieť odovzdať človeku, ktorého úlohou je pomôcť.“

Ak neplnoletý oznámi niečo závažné, počúvajte bez návodných otázok. Nevyšetrujte, nekonfrontujte druhú osobu ani dieťa opakovane nenúťte príbeh prerozprávať. Zaznamenajte čo najpresnejšie, čo bolo povedané, a odovzdajte to podľa svojho postupu poverenej osobe v škole.

Kontaktovať rodiča alebo zákonného zástupcu nie je automaticky prvý krok v každom prípade. Riaďte sa postupom školy na ochranu detí, zvlášť keď by kontaktovanie niekoho mohlo vytvoriť ďalšie riziko.

Následný rozhovor veďte krátko a prakticky

Rozhovor po hodine nie je terapia ani vyšetrovanie. Jeho účelom je pochopiť, akú podporu študent potrebuje, a dohodnúť sa na jednom praktickom ďalšom kroku.

Použite túto štruktúru:

1. Opíšte, čo ste pozorovali: „Všimol som si, že vás to rozrušilo, keď sme tú časť opakovali.“
2. Položte jednu otvorenú otázku: „Je niečo, čo by ste chceli, aby som vedel?“
3. Umožnite odmietnutie: „Nemusíte to teraz vysvetľovať.“
4. Dohodnite ďalší krok: „Chceli by ste budúci týždeň vynechať zdvíhačky, porozprávať sa s hlavnou lektorkou, alebo sa ozvať pred ďalšou hodinou?“

Nestanovujte študentovi diagnózu ani mu nehovorte, čo jeho slzy znamenajú. Ak potrebuje zdravotnú, psychologickú alebo krízovú pomoc, využite primerané odporúčanie či postup ochrany detí namiesto toho, aby ste poskytovali starostlivosť mimo svojej roly.

Reakcia bude závisieť od toho, čo sa dozviete:

• Bolesť po pohybe: Zastavte aktivitu a postupujte podľa pravidiel prvej pomoci. Nezačínajte rozhovorom o sebadôvere alebo frustrácii.
• Frustrácia z náročného kroku: Ponúknite krátku prestávku a možnosť pozerať sa alebo skúsiť jednoduchšiu variantu. Možnosti učenia preberte neskôr, mimo skupiny.
• Zahanbenie po verejnej oprave: Odveďte pozornosť inam. Ak k tomu prispel váš prístup, priznajte to priamo: „Možno som na vás pred chvíľou obrátil až príliš veľa pozornosti. Ospravedlňujem sa.“
• Neplnoletý, ktorý nechce nič vysvetliť: Nevynucujte si odpoveď. Overte bezprostrednú bezpečnosť, zabezpečte vhodný dohľad a ak obava pretrváva, postupujte podľa pravidiel ochrany detí.

Pripravte tím skôr, ako k situácii dôjde

Pred ďalšou hodinou si ujasnite tri veci:

1. Kam môže rozrušený študent bezpečne odísť?
2. Kto prevezme hodinu, keď lektor musí odísť nabok?
3. Kto rieši eskaláciu zdravotnú alebo v oblasti ochrany detí?

Zabezpečte, aby lektori rýchlo našli potrebné kontakty a postupy. Počas situácie by nemali listovať v starých správach.

Udalosti zaznamenávajte vtedy, keď to vyžadujú vaše postupy pre zdravotnú starostlivosť, úrazy alebo ochranu detí. Záznam by mal obsahovať, čo ste pozorovali, vlastné slová študenta, vykonané kroky, relevantné časy a informované osoby. Vynechajte diagnózy, domnienky a zbytočné osobné podrobnosti.

Často kladené otázky

Má sa lektor pýtať, prečo študent plače?

Nie ako prvú otázku, zvlášť nie pred celou skupinou. Najprv overte bolesť, možné zranenie, bezprostredné nebezpečenstvo a to, ako chce študent pokračovať. Širší rozhovor môže prísť, keď bude situácia stabilizovaná a budete v súkromí.

Má sa plačúci študent vrátiť do lekcie?

Len ak nie je podozrenie na zranenie ani bezprostredné ohrozenie bezpečnosti a študent sa vrátiť chce. Ponúknite alternatívy, ako je sledovanie hodiny, prestávka bokom alebo odchod s primeranou podporou. Nikdy na nikoho netlačte, aby pokračoval napriek bolesti alebo viditeľnému rozrušeniu.

Kedy má tanečná škola kontaktovať rodičov neplnoletého?

Riaďte sa svojimi pravidlami na ochranu detí, miestnymi požiadavkami a okolnosťami konkrétnej situácie. Bežné rozrušenie môže viesť k obvyklej informácii rodičovi. Závažné oznámenie môže vyžadovať konzultáciu s poverenou osobou skôr, ako niekto rodičov kontaktuje. Nesľubujte neplnoletému, že sa nikto nič nedozvie.

Čo má lektor zapísať?

Záznam veďte vecne. Poznačte si, čo ste videli, čo študent povedal vlastnými slovami, čo ste urobili, kedy k tomu došlo a koho ste informovali. Vyhnite sa domnienkam o príčine rozrušenia.